Digitálny šum nás oberá o to najvzácnejšie... o seba navzájom.
Miesto, kde sa telefón mení na svetlo... a vy sa vraciate k svojim blízkym.
Digitálna závislosť prestáva byť osobným problémom — stáva sa vážnou spoločenskou výzvou. Strácame schopnosť byť prítomní: pri stole s blízkymi, v tichu vlastného domova, sami so sebou. Hľadám odpovede, ktoré nie sú digitálne, ktoré majú váhu, tvar a fyzickú prítomnosť.
Ako dizajnér pracujúci so sklom som si uvedomil, že tento materiál v sebe nesie presne tie vlastnosti, ktoré táto funkcia vyžaduje. Sklo je ťažké, ostré a krehké zároveň — vlastnosti, ktoré sú často vnímané ako jeho slabiny, no práve ony mu dávajú nezameniteľnú autoritu. Vyžaduje pozornosť. Rešpekt. Prítomnosť.
V česko-slovenskom dizajnérskom kontexte má sklo bohatú tradíciu a živú súčasnú scénu. Často však vnímam, že formálna virtuozita prevažuje nad obsahovým zámerom — produkt je dokonalý, no nič viac neprináša. Moja vnútorná motivácia vychádza z potreby dať mu nový, funkčne opodstatnený zmysel a cnostný účel.
V projekte LARIUM som túto myšlienku pretavil do konkrétnej formy. Inšpirovaný antickou rímskou tradíciou Larov — domácich božstiev, ochrancov domácnosti a rodinného života — som vytvoril kolekciu moderných strážcov. Ich úlohou je byť fyzickou bariérou medzi nami a digitálnym svetom. Strážia to, čo pomaly prestávame vedieť chrániť: spoločný čas s blízkymi, prítomnosť, wellbeing.
Sklo, ktoré nielen zdobí, ale stráži.
Telefón vložíte do schránky ľahko, no vďaka ostrým a pichľavým tvarom, váhe a krehkosti skla ho nevyberiete impulzívne. V momente odloženia LAR zasvieti, odmení vás príjemným mäkkým a pulzujúcim svetlom, potvrdí váš rituál odpojenia a začne zariadenie nabíjať.
Mením digitálnu nerest na svetelný artefakt. Je to môj manifest proti dopamínovej závislosti a návrat k blízkosti.